Informácia o udalostiach v priebehu Veľkých sviatkov roku 5768 v Komárne.

 Najkrajšie a pritom najstrašidelnejšie dni Veľkých sviatkov sú Roš Hašana a Jom Kipur. V malých komunitách, ako je aj Komárno sa väčšinou obmedzuje pravidelná návšteva synagógy na tieto dni, keď sa spolu modlíme v dome stretnutia. Už tretí rok sú spolu s nami profesori a študenti zo Židovskej univerzity v Budapešti.   V predvečer (érev)  Roš Hašana viac ako 60 ľudí sedelo na prízemí synagógy, kde po úvodnom pozdrave predsedu ŽNO v Komárne Antona Pasternáka hovoril profesor  Židovskej univerzity v Budapešti János Oláh. V úlohe kantora obidva dni sme mohli počuť  poslucháča univerzity Gábora Fináliho.Po večernej modlitbe sme pohostili prítomných v sále  Zoltána Wallensteina s kóšer večerou, ktorú pripravili v reštaurácii Carmel v Budapešti. Pretože bol pracovný deň, koncentrovali sme sa na poobedňajšie modlenie. V rámci nášho programu „Učebňa v Útulku“ sme pozvali študentov zo štyroch tried Gymnázia H. Selyeho na mimoriadnu hodinu o židovskej viere. Profesor Oláh po úvodnej prednáške odpovedal na otázky študentov, môžeme povedať, že jedna hodina skoro nestačila. Tento program koordinovala dr. Zsuzsanna Králiková. V prvý sviatočný deň sa uskutočnil tradičný Tašlich, potom v synagóge sme sa modlili poobedňajšie a večerné modlitby. Hosťom kidušu bola akademická maliarka  Miriam Neiger- Fleischmannová z Jeruzalemu, ktorá strávila sviatky vo svojom rodnom meste. V piatok na konci Roš Hašana a na začiatku Šabat Tsuva sme sa opäť stretli v synagóge kde sme sa spolu modlili, toto bola sobota kajania. Na kiduši sme uvítali hosťa zo Španielska, Oak nám rozprával o každodennom živote na ostrove Manorka.V sobotu doobeda sme pokračovali v programe „Učebňa v Útulku“. Tu mali všetci možnosť dostať odpoveď na otázky súvisiace so sobotňajšími  modlitbami.Kol Nidré, je večer pred Jom Kipurom, zároveň to bol aj Šabat, a tento rok prišli aj takí do synagógy, ktorí inokedy nie sú medzi nami. Osobitne ďakujeme našim kanadským hosťom a aj pani Ági Holczer Feuerlichtovej zo Sydney. Modlitba Kol Nidre recitovaná Gáborom Finalim nám pripomenula staré časy, János Oláh k nám prehovoril zo srdca.Poobede ako prvého pozvali k Tóre nášho najstaršieho člena Ľudovíta Knöpflera, po ňom nasledoval v zastúpení mládeže Róbert Haas, ako tretí bol pozvaný k Tóre  Anton Pasternák. Po Mazkire, modlitby Níla a Máriv už signalizovali koniec sviatku. Havdala – ktorá znamená oddelenie sviatku od všedných dní – bola bodkou za Veľkými sviatkami roku  5768.