A pozbai példa

Dombok között kanyarogva vezet az út az Érsekújvári járás kis településére Pozbára. A falunak ma 545 lakosa van, a nyugalmat csak az Érsekújvár – Léva közti vonat néha zavarja meg, egy igazi kis csendes szigeten járunk. A Vészkorszak előtt négy zsidó család lakott itt, ők voltak a kereskedők és a kocsmárosok is. A református falu határában található Szentkút híres katolikus búcsújáróhely.

Hatvan három év után,  2007. szeptember 16-án, a Perlman, Kamer és a két Schwarz családra emlékezett a falu. A Perlman család egykori házának kertjében, a falu közepén avattak emlékkövet. A történetben összekötő kapocs Miriam Neiger – Fleischmann neves izraeli festőművésznő, a Perlman család leszármazottja. Miriam 1948-ban született Komáromban, egyéves korában alijázott szüleivel Izraelbe, ahol a Becalel Akadémia elvégzése után ismert festőművész és később költő is lett. A rendszerváltás után kezdett visszajárni szülővárosába és a régióba, ahol több kiállítása is volt. Így került kapcsolatba Pozbával is.

A megemlékezés Valent Aranka polgármester asszony megnyitó beszédével kezdődött, aki felidézte a Holokauszt eseményeit. Helyi diákok szavalata után Pasternák Antal, a Komáromi Zsidó Hitközség elnöke szólt. Tóth Árpád református lelkész elmélkedése után, Szigeti László a Szlovák Köztársaság Nemzeti Tanácsa parlamenti képviselője, volt oktatási miniszter az emlékezés és az oktatás szerepét emelte ki beszédében. Az emlékkövet, melyen a családok neve magyarul és héberül van feltüntetve Miriam Neiger -Fleischmann és Kis Pál alpolgármester leplezték le, Miriam meghatódva mondott köszönetet a falu lakosságának és polgármesterének. Az idősek közül sokan meséltek személyes emlékeikről, melyek a négy családhoz fűzték őket. A gyászimát és a Kadist Messinger Tibor, az Érsekújvári Zsidó Hitközség előimádkozója recitálta.

A program a helyi kultúrházban tartott fogadással zárult, melyen a művésznő festményt ajándékozott a községnek.

E négy zsidó család emléke örökre kőbe vésve fennmarad, bízunk benne, hogy a környék többi települése is követi majd a pozbaiak példáját.

PT

Emlékműavatás Pozbán „Írassál be a jók könyvébe…!“ – Pasternák Antal, a Komáromi Zsidó Hitközség elnökének pozbai beszéde 

„ A tanulság az, hogy az igaz emberek halála olyan mint a Szentély felégetése“- mondja a Talmud Rosh Hasanah traktátusa a mai napról.

 

Tisztelt Emlékezők!

 

Különleges helyen vagyunk egy különleges napon. Pár nappal a zsidó újév Rosh Hasanah, egy nappal Sabat tsuva a megtérés szombatja után. A zsidó naptár szerinti 5768. év tisri havának 4. napja van ma, Gedaja böjtje, amikor egy igaz ember Gedaja halálára emlékezik a világ zsidósága, ezen a napon mi itt a pozbai zsidó családok emlékművét avatjuk. Bővebben…

Príklad z Pozby

tizparancsolat.jpg

 Pokým prídeme do malej dediny v okrese Nové Zámky do Pozby cesta prechádza medzi malebnými kopcami. 16. septembra 2007 niekoľko dní po Roš Hašana, po šesťdesiatych troch rokoch si dedina pripomenula rodiny Perlmanovcov, Kamerovcov a dve rodiny Schwarzovcov. V strede dediny v záhrade rodiny Perlmanovcov odhalili pamätník. Spojítkom v tejto histórii je známa akademická maliarka z Izraelu pani Miriam Neiger – Fleischmannová, ktorá je potomkom rodiny Perlmanovcov. Miriam sa narodila v roku 1948 v Komárne, mala jeden rok keď spolu s rodičmi odišla do Izraelu, kde po absolvovaní Akadémie Becalel sa stala známou maliarkou a neskoršie aj básničkou. Spomienka sa začala prejavom starostky pani Aranky Valentovej, ktorá hovorila o Holokauste. Po recitácii miestnych žiakov prehovoril predseda ŽNO v Komárne pán Anton Pasternák, po ňom nasledoval kňaz reformovanej cirkvi  Árpád Tóth. Poslanec NR SR, bývalý minister školstva SR pán László Szigeti vo svojom prejave zdôraznil úlohu spomínania a vzdelávania. Na pamätnej tabuli sú vyznačené mená rodín tak v latinkou ako aj v hebrejčine. Tabuľu odhalili Miriam Neiger Fleischmannová a vicestarosta Pavol Kiss. Miriam sa s dojatím poďakovala obyvateľom obce a starostovi. Starší občania hovorili o svojich dojmoch ktoré sa viažu k štyrom spomenutým rodinám. Smútočnú modlitbu – Kadiš – recitoval pán Tibor Messinger so ŽNO v Nových Zámkoch.Spomienka na štyri rodiny zostane navždy vtesaná do kameňa: Veríme tomu, že aj ostatné obce z regiónu budú nasledovať príklad z Pozby.

Sviatok židovskej kultúry a Komárne

menhaz.jpg

Prvá septembrová nedeľa ja Európskym dňom židovskej kultúry a naše mesto už siedmy rok usporiada pri tejto príležitosti programy.Ranné stretnutie židovských komunít „Ledor Vador” otváralo osem hodinový program v synagóge. Po otváracom prejave predsedu ŽNO Antona Pasternáka program moderoval Tamáš Paszternák. Medzi hosťami sme mali možnosť privítať vice primátorov dr Évu Hortai a Bélu Szabóa, pán primátor dr Tibor Bastrnák sa nemohol zúčastniť na akcii, účastníkov pozdravil listom, prítomný bol v zastúpení evanjelickej cirkvi  dr. Miroslav Hargaš a mali sme možnosť pozdraviť aj zástupcov susedných komunít z regiónu.
Predsedovia náboženských obcí hovorili o budúcnosti a o možnostiach spolupráce. Komunitu z Galanty predstavil Tibor Haas, ktorý hovoril o dôležitosti dodržiavania tradícií. Jávor Mátyás vedúci kile zo Székesfehérváru načrtol problém – nedostatok rabínov. Dr. Dušan Rybár prišiel z malej komunity z Rimavskej Soboty, hovoril a každodenných problémoch. László Einhorn – zástupca obce z mesta Tata hovoril o tom, že ako je dôležité to, že členovia malej komunity pravidelne navštevujú synagógu v Komárne. Péter Sándor hovoril o novo založenej ŽNO v meste Sopron,  bývalý predseda Tibor Villányi z Győru zdôraznil dôležitosť bohoslužieb. Na poobedňajšom programe boli prítomní aj zástupcovia ŽNO z Dunajskej Stredy a Nových Zámkov.

Rabín synagógy v Budapešti vo štvrti Lágymányos Zoltán Radnóti sa pripojil k tematike so zaujímavou počítačovou prezentáciou.
Program pokračoval spoločným obedom v  Hoteli Európa. Pred obedom prítomných pozdravil veľvyslanec Izraelu akreditovaný v Bratislave Zeev Boker. Zdôraznil dôležitosť takýchto stretnutí, analyzoval kontakty Izraelu a V4, hovoril o budúcnosti.
Poobede boli plne obsadené lavice synagógy, kde ako prvá prednášala dr. Marta Zágoršeková, ktorá v akademickej prednáške analyzovala interkulturálne kontakty židovskej kultúry. Všetky poobedňajšie programy tlmočila Magda Vadászová, takže prednášky odzneli tak v slovenčine ako aj v maďarčine.

Paralelne s programom dospelých prebiehal pod vedením Andrása Paszternáka v sále   Móra Krausza aj detský program Ježko Šofár.
Riaditeľ ortodoxnej školy v Budapešti dr. Gábor Balázs hovoril o rôznych smeroch v židovstve.
V sále Zoltána Wallensteina bol hosťom seriálu „Spoznajme našich susedov!” predseda obnovenej ŽNO v Soproni Péter Sándor, ktorý predstavil život komunity.

Program pokračoval v synagóge kde sa odovzdávali ceny Kehila a Kehila Haver za rok 2007. Ceny Kehila odovzdané z príležitosti Dňa európskej židovskej kultúry obdržali:  Magda Vadászová – ako uznanie za dlhoročnú dobrovoľnú prácu pri preklade Spravodaja do slovenčiny.
Dr. Vojtech Novák – za výskum a vyučovanie o Holokauste v regióne.
Tamás Sándor – predseda Spoločnosti maďarsko – izraelského priateľstva Hanny Szenes v Tatabánya za šírenie židovskej kultúry a tradícii v župe, resp. za šírenie poznatkov o štáte Izrael.
Tibor Messinger – predriekavač modlitieb zo ŽNO v Nových Zámkoch, za udržiavanie náboženských tradícií v miestnej komunite.

Ceny Kehila – haver obdržali:

Imre Andruskó – riaditeľ Gymnázia H. Selyeho, poslanec NR SR, za zavedenie výuky o Holokauste, a za zachovanie pamiatky bývalých židovských študentov.
Tibor Tóth – profesor gymnázia v Šahách, za udomácnenie medzinárodných metód aplikovaných pri výuke o Holokauste, za výskumnú a pedagogickú prácu.  Poobedňajší program sa končil prekrásnym koncertom skupiny Klezmerész, ktorá pod vedením Pétera Garaiho vytvorila veselú atmosféru v synagóge. Na programe bol prítomný zástupca biskupa reformovanej cirkvi László Fazekas a riaditeľka Mestského kultúrneho centra Anna Vargová. Na komárňanskom programe Dňa európskej židovskej kultúry  bolo cca. 300 prítomných. Sme hrdí nato, že okrem Bratislavy bolo Komárno jediným mestom na Slovensku, kde bol v ten deň program.
Za realizáciu programu ďakujeme vedúcej kancelárie ŽNO Judite Haasovej, rodine Pasternákovej, Zoltánovi Kollárovi a Ferencovi Piczekovi a  za bezplatné používanie ozvučenia Mestskému kultúrnemu centru.
Program podporovali: Židovský kultúrny fond z Holandska, Jewish Childs Day, VÚC Nitra, MAZSIHISZ, mesto Komárno, Zväz ŽNO a Joint.
Stretneme sa aj v budúcom roku!
 

POZVÁNKA

holo.jpg

Na otvorenie putovnej výstavy o HolokausteUsporiadanej

NADÁCIOU POCHOD ŽIVOTA 

Termín: 17. októbra 2007 –  11. 00 hod.Miesto: Železničná stanica v Komárne 

MUSÍME O TOM HOVORIŤ! Holokaust bol.

Čo iné môže prehatiť to, aby sa toto obdobie neopakovalo,  ak nie vyučovanie, vzdelávanie a osvetová činnosť! Pokladáme za potrebné, aby mladá generácia dostala pravdivý obraz o tomto období, aby spoznali fakty a aby zo svojich sŕdc vylúčili pocity antisemitizmu a rasizmu.   ŽNO v Komárne týmto pozýva záujemcov na prehliadku putovnej výstavy o Holokauste usporiadanej NADÁCIOU POCHODU ŽIVOTA, je to Výstava vo vagóne.

Spomienková  bude v nedeľu dňa 21. októbra 2007o 14.00 hod položíme vence pri pamätníku obetí v pevnosti Csillag v Komáromeo 15.00 hod na železničnej stanici v Komárne. 

Slávnostný prejav prednesie: rabín István Darvas Prídite, aby nás bolo čím viacej na tom mieste, odkiaľ deportovali našich súverencov! Autobus pristavený pred Menházom o 13:15 (registrácia na sekretariáte ŽNO). Výstava bude v Komárne medzi 17. a 24. októbrom 2007. Doobeda budú zamestnania pre žiakov a študentov pod vedením našich dobrovoľníkov.

Výstava pre ostatných záujemcov bude otvorená:

Piatok 19. októbra 2007         15:00-17:00

Nedeľa 21. októbra 2007       15:00-17:00

Pondelok 22. októbra 2007     15:00-17:00