Pamiatku deportovaných a umučených židovských obetí, ktoré zahynuli počas druhej svetovej vojny, si na galantskom židovskom cintoríne v nedeľu 18. júla uctili členovia židovských náboženských obcí spolu so zástupcami mesta a hosťami.

“Pripomenuli sme si 62 rokov od tých hrozných dní, kedy odvliekli židovských občanov nášho mesta a okolia do táborov smrti. Dotklo sa to 1800 ľudí, z ktorých sa už 1400 domov nikdy nevrátilo,” hovoril predseda Židovskej náboženskej obce (ŽNO) v Galante Vojtech Fahn. “Sú dni, na ktoré sa v dejinách ľudstva zabudnúť nedá. Zvlásť, keď ide o takúto smutnú udalosť ako boli deportácie,” dodal.

 Predseda ŽNO však zdôraznil, že život židovských obyvateľov v Galante plynie aktívne ďalej a z holokaustu zostali “len spomienky a tichý žiaľ nad stratou blízkych.” A ako je už v židovskej tradícii zvykom, na znak spomienky sa zapaľujú sviečky. Tie totiž symbolizujú nádej a svetlo do budúcna. Po modlitbe rabína Barucha Myersa teda predstavitelia náboženských obcí a mesta zapálili pamätné sviečky a poklonili sa pri pamätníku martýrov.

Pretože holokaust znamenal plánované vyvražďovanie ľudí “neárijského”, t.j nečistého pôvodu, čo v praxi skrýva smrť miliónov nevinných ľudí, označuje sa za jednu z najtragickejších udalostí v histórii ľudstva. A bez povšimnutia nenechal ani Galantu. 12. júna 1944 vyviezli transporty do koncetračných táborov židovských obyvateľov mesta a okolia. Z takmer dvoch tisícov ľudí sa späť vrátilo približne 400. Dnes má ŽNO Galanta asi 60 členov, potomkov tých, ktorí sa stali svedkami nacistických zverstiev a zázrakom prežili “peklo na Zemi.” 

Zuzana Kizáková