Zájin Adar, t.j. siedmy deň mesiaca adar, má v mojom rodnom meste osobitnú atmosféru.

Je to pamätný deň,  deň narodenia i úmrtia Mojžiša. Znamená  celodenný program pre všetkých členov našej náboženskej obce, pre  veľkých aj malých. Začína už ráno. Členovia Chevra Kadiša navštívia spoločne každú jednu rodinu v meste i priľahlých obciach. S modlitbou vchádzajú do každej domácnosti, kde na nich čaká slávnostne prestretý stôl s najrôznejšími dobrotami. Každá gazdiná sa usiluje, aby ten jej stôl bol najbohatší a najkrajší. Muži si na chvíľu posadajú okolo stola, ochutnajú dačo z pripravených dobrôt, do pokladničky pribudne zopár mincí či bankoviek, do košíka niekoľko vajec. Nikto nemá v tento deň zatvorené dvere…

Po návštevách nasleduje spoločná návšteva členov Chevra Kadiša na miestnom cintoríne. V podvečer sa v Bet Hamidraši (po našom “besemedreš”) zíde celá obec, prichádzajú  hostia zo širokého okolia, ba i zo zahraničia. Po bohoslužbe a slávnostnom príhovore si komunita kadišom pripomenie tých súvercov,  ktorí v tom-ktorom roku odišli spomedzi nás.

Po vážnom úvode si potom všetci posadajú k prestretým stolom. Zájin Adar má  svoje presne stanovené menü. Prvým chodom je vajíčko uvarené na tvrdo a velikánska žemľa z bielej múky, zvaná lábelli. Druhým chodom je už tradične ryba v orechovej omáčke, tunajšia špecialita.  

Pri dobrom jedle sa rozprúdi živá debata, ba aj spev. Spomíname, často so slzami v očiach, na tých, ktorí tu už nie sú. Mnohí známi aj menej známi sa tu stretnú, porozprávajú, povedia si o všetkom možnom, poukazujú fotografie vnúčat… Nie je veľa takýchto príležitostí počas roka. Je to aj čas bilancovania. Tí, ktorí sme sa odsťahovali  z rodného mesta, sa podľa možností snažíme v tento deň prísť “domov”. Nielen my, ktorí žijeme tu v okolí. Často si aj naši krajania z ďalekej cudziny naplánujú svoje cestovanie  tak, aby boli v tento deň s nami. Nie je to tak dávno, keď sme ako deti chodili s našimi otcami po návštevách a dnes sa už mnohí z nás pýšia fotografiami vnúčat. Našťastie, aj naše deti poznajú túto tradíciu a radi sa tu schádzajú. A keď niet dostatok miesta na sedenie a postávame v hlúčikoch, ktoré sa neustále preskupujú, aby sme s každým známym stratili slovo-dve,  je to tá správna atmosféra.

Zájin Adar má v Galante ešte aj inú dimenziu. Traduje sa, že v čase veľkej epidémie moru, ktorý tu kosil v dávnej minulosti,  nešťastie a smrť obišli žiakov tunajšej slávnej ješivy. Zájin Adar je aj spomienkou a vďakyvzdaním za tento zázrak.

Aj počas tohtoročného siedmeho adara  sme sa chvála B. opäť zišli v hojnom počte. Naša galantská modlitebňa praskala vo švíkoch! Slávnosť, ktorá sa konala v nedeľu 25. februára, poctili svojou návštevou súverci z okolitých náboženských obcí, ale aj zo zahraničia, z Győru, ale aj ďalekého Írska. Nechýbal bratislavský rabín Baruch Myers, ktorý predniesol slávnostný príhovor, ani zástupcovia všetkých generácií. Vďaka vedeniu ŽNO v Galante a všetkým, ktorí sa pričinili o pekný zážitok!

K. Potoková