Ako ste sa dostali z Levíc do prezidentského kresla Židovskej náboženskej obce v Prahe? 

V roku 1965 nebola v Bratislave Matematicko-fyzikálná fakulta, tak som sa dostal na štúdia do Prahy. Samozrejme, Praha vždy bola veľmi pekná, a tak voľba, kde sa usadiť po skončení fakulty, nebola zložitá. Už cez štúdiá som chodil na židovskú obec, ale dá sa povedať, že až do roku 2002 som sa skôr staral o kvalitu židovskej kuchyne, o spoločenské a kultúrne stránky členstva v obci.Potom vznikli problémy, spory, a jednou z  iskrier bol problém okolo výpočetnej techniky. Od konca štúdií pracujem vo výpočtovej technike, najskôr ako prográmator analytik a neskôr ako obchodník. Bolo teda logické a normálne sa zapojiť do diskusie a do hľadania riešenia.  Nikdy predtým som nemal žiadnu ani politickú, ani funkcionársku skúsenosť. Tak som postupoval podľa zdravého rozumu a s rešpektom k tomu, čo som sa naučil doma. Možná bolo dôležité, že som nehľadal na obci oporu, zdroj príjmov a mal som priestor a zázemie, aby som túto funkciu mohol robiť dobrovoľne. Aké poslanie  má v súčasnosti ŽO v Prahe?  

V prvom rade máme veľa veľmi starých členov – viac než 300 nad 80 rokov, ďalších 150 nad 75 rokov. Preto venujeme najviac pozornosti sociálnej starostlivosti. Poskytujeme našim členom domácu opateru, prevádzkujeme jeden penzión pre starších a jeden domov seniorov pre tých, ktorí už potrebujú celodennú starostlivosť.Teraz staviame nový domov, ktorý namiesto 20 lôžok ich bude mať 60. Naviac bude mať priestor pre ďalšie služby. Pražská obec založila školu (základnú aj gymnázium), a tak venujeme pomerne veľa prostriedkov aj na vzdelávanie a na novú generáciu. Všetko to môžeme robiť vďaka reštitúciám, ktoré v Českej republike dopadli relatívne dobre, asi najlepšie zo všetkých bývalých socialistických štátov.   Prosím, predstavte nám stručne Vašu obec, aké inštitúcie máte? Tomu, čo som už uviedol, dodávam: máme sociálne oddelenie, domácu starostlivosť, Penzión a Domov Charlesa Jordana, základnú školu aj gymnázium a okrem toho všetko, čo patrí k obci, to znamená rabinát, synagógy, kuchyňu. Organizujeme kultúrne akcie, oslavy sviatkov, rôzne spoločenské udalosti a vydávame mesačník Obecní noviny pre potreby našich členov. Verejne prístupné informácie nájde každý na internetových stránkach http://www.kehilaprag.cz. Možno je dobé vedieť, že Židovská obec v Prahe nie je jedinou inštitúciou, která organizuje židovský život. Napríklad veľmi dobre spolupracujeme so Židovským muzeom v Prahe, s Terezínskou iniciativou a s mnohými záujmovými spolkami. 

V posledných rokoch sme veľa počuli o konfliktoch v pražskej židovskej náboženskej obce.  Akým náboženským smerom pokračuje v súčasnosti?

Židovská obec v Prahe je tradične ortodoxná, ale vetšina členov je sekulárna, to znamená, že majú veľmi zvláštný postoj k náboženstvu. ŽOP podporuje nepriamo ďalšie smery judaismu. Budovu radnice aj synagógy podľa potreby využíva aj konzervatívna kongregácia Bejt Praha, Masorti a reformná kongregácia Bejt Simcha. Myslím si, že spory neboli o náboženstve.  

Ako vidíte budúcnosť židovstva v hlavnom meste ČR? Dúfam, že dobre. Naviazať na neuveriteľný rozvoj za prvej republiky je ale skoro nemožné. Časy, keď 4 % obyvateľstva sa hlásili k židovskej národnosti, sú preč. Židovská populácia sa premiestnila do Izraela a Ameriky. Nedávno som čítal článok od PhDr. Bedřicha Noska, kde osudy židovského národa prirovnáva k mesiacu. Tak, ako mesiac priberá a ubúda na veľkosti, tak aj židovský národ strieda obdobia veľkej slávy a tragických časov. Teraz pomerne veľa ľudí bez rozdielu veku hľadá cestu k náboženstvu, pretože v minulosti sa o tom nehovorilo, alebo sa to dokonca utajovalo.  

Vieme o Vás, že máte  veľkú a cennú zbierku starých pohľadníc. Kedy ste  ich začali zbierať?  Začal som zbierať asi pred 20 rokmi. Zbieram iba pohľadnice so židovskou tematikou, to znamená, synagógy, ľudí, obchody, židovské ulice apod. Mal som už v roku 2000 výstavu v Židovskom múzeu v Prahe. Pekné na pohľadniciach je skutočnosť, že neexistujú žiadne katalógy a zbieranie nikdy nemá koniec. Vždy nájdete niečo nového. 

Máte nijaký odkaz pre malé židovské komunity?Malé komunity majú výhodu osobného kontaktu. Prajem všetkým, aby našli dosť dobrovoľníkov a ochotných členov pre nezištnú prácu pre komunitu. Ďakujeme.