Žijúca tradícia v Galante

izrael.jpg

Zájin Adar, t.j. siedmy deň mesiaca adar, má v mojom rodnom meste osobitnú atmosféru.

Je to pamätný deň,  deň narodenia i úmrtia Mojžiša. Znamená  celodenný program pre všetkých členov našej náboženskej obce, pre  veľkých aj malých. Začína už ráno. Členovia Chevra Kadiša navštívia spoločne každú jednu rodinu v meste i priľahlých obciach. S modlitbou vchádzajú do každej domácnosti, kde na nich čaká slávnostne prestretý stôl s najrôznejšími dobrotami. Každá gazdiná sa usiluje, aby ten jej stôl bol najbohatší a najkrajší. Muži si na chvíľu posadajú okolo stola, ochutnajú dačo z pripravených dobrôt, do pokladničky pribudne zopár mincí či bankoviek, do košíka niekoľko vajec. Nikto nemá v tento deň zatvorené dvere…

 

Po návštevách nasleduje spoločná návšteva členov Chevra Kadiša na miestnom cintoríne. V podvečer sa v Bet Hamidraši (po našom “besemedreš”) zíde celá obec, prichádzajú  hostia zo širokého okolia, ba i zo zahraničia. Po bohoslužbe a slávnostnom príhovore si komunita kadišom pripomenie tých súvercov,  ktorí v tom-ktorom roku odišli spomedzi nás.

Po vážnom úvode si potom všetci posadajú k prestretým stolom. Zájin Adar má  svoje presne stanovené menü. Prvým chodom je vajíčko uvarené na tvrdo a velikánska žemľa z bielej múky, zvaná lábelli. Druhým chodom je už tradične ryba v orechovej omáčke, tunajšia špecialita.  

Pri dobrom jedle sa rozprúdi živá debata, ba aj spev. Spomíname, často so slzami v očiach, na tých, ktorí tu už nie sú. Mnohí známi aj menej známi sa tu stretnú, porozprávajú, povedia si o všetkom možnom, poukazujú fotografie vnúčat… Nie je veľa takýchto príležitostí počas roka. Je to aj čas bilancovania. Tí, ktorí sme sa odsťahovali  z rodného mesta, sa podľa možností snažíme v tento deň prísť “domov”. Nielen my, ktorí žijeme tu v okolí. Často si aj naši krajania z ďalekej cudziny naplánujú svoje cestovanie  tak, aby boli v tento deň s nami. Nie je to tak dávno, keď sme ako deti chodili s našimi otcami po návštevách a dnes sa už mnohí z nás pýšia fotografiami vnúčat. Našťastie, aj naše deti poznajú túto tradíciu a radi sa tu schádzajú. A keď niet dostatok miesta na sedenie a postávame v hlúčikoch, ktoré sa neustále preskupujú, aby sme s každým známym stratili slovo-dve,  je to tá správna atmosféra.

 

Zájin Adar má v Galante ešte aj inú dimenziu. Traduje sa, že v čase veľkej epidémie moru, ktorý tu kosil v dávnej minulosti,  nešťastie a smrť obišli žiakov tunajšej slávnej ješivy. Zájin Adar je aj spomienkou a vďakyvzdaním za tento zázrak.

 

Aj počas tohtoročného siedmeho adara  sme sa chvála B. opäť zišli v hojnom počte. Naša galantská modlitebňa praskala vo švíkoch! Slávnosť, ktorá sa konala v nedeľu 25. februára, poctili svojou návštevou súverci z okolitých náboženských obcí, ale aj zo zahraničia, z Győru, ale aj ďalekého Írska. Nechýbal bratislavský rabín Baruch Myers, ktorý predniesol slávnostný príhovor, ani zástupcovia všetkých generácií. Vďaka vedeniu ŽNO v Galante a všetkým, ktorí sa pričinili o pekný zážitok!

 

K. Potoková

Széder este Komárom

pesach.jpg

A Komáromi Zsidó Hitközség az 5767-es évben is megrendezi hagyományos közös Széder estéjét, melyre ezúttal 2007. április 3-án, kedden 18:00-kor kerül sor a Menház Zsidó Kulturális és Közösségi Központ Wallenstein Zoltán termében.

 

Az estet Oláh János, a budapesti Országos Rabbiképző -Zsidó Egyetem tanára vezeti

 

Mindenkit várunk az ízletes vacsorával!

 

A belépés díjtalan, előzetes regisztráció szükséges, március 30-ig a KZSH titkárságán, vagy a kile@menhaz.sk  e-mail címen. Tel: 0036203588676

Pészach 5767

pesach.jpg

 

Pészach ünnepe 2007. április 2-án kezdődik (Erev Peszach). A főünnepi napok április 3. kedd és áprils 4. szerda. A második széder este, melyet Komáromban közösen ünneplünk, 3-án kedden van. Április 5-8-ig (csürörtöktől vasárnapig) félünnepek. Az utolsó két főünnepi nap április 9. és 10. (hétfő, kedd).

 

Április 3-án (Peszach főünnep), 6-án (munkaszüneti nap) és 10-én (Peszach főünnep) a KZSH titkársága ZÁRVA tart!

 

A zsidó temető az alábbi napokon nem látogatható:

április 3-4. (kedd- szerda)

április 7. – Shabat

április 9-10. (hétfő-kedd)

Gondolatok Peszach ünnepe elé!

pesach.jpg

„Mint a legtöbb zsidó gyerek, én is a Pészachot szerettem a legjobban. Fennkölt és vidám ünnep. Mint a fáraó rabszolgái, követtük Mózest az ismeretlenbe, a sivatagba, fel egészen a Színáj hegyig. Hívása a szabadság felé erősebb volt, mint a félelem.

A széder átformált minket. Azon az estén apám élvezte, hogy királyi hatalommal bír. Anyám – aki bájosabb volt, mint valaha – királynő volt; mi gyermekek, hercegek. A látogatók pedig – az utazók és a koldusok, akiket mi hívtunk ünnepi asztalunkhoz – titkok tudóinak hírnökei, álruhába öltözött hercegek voltak.Hogy is tudnám nem szeretni azt az ünnepet, mely már a széder előtt jól kezdődött. Heteken keresztül vártunk, készültünk rá.

A házat ki kellett takarítani, a könyveket kivitték az udvarra, hogy leporolják. A rabbi tanítványai segítettek maceszt készíteni. A Pészach a tél végét, a tavasz diadalát hirdette. Bővebben…

Ha én pészachra gondolok…

pesach.jpg

Amikor a „Pészach” szót hallom,  a tavasz, a tavaszi érzések, a természet újjáéledése jut eszembe. Izraelben lassan az aratás ideje kezdődik.

Amikor a „Pészach” szót hallom, vallásos dédnagymamámra gondolok, aki mesélte, hogyan takarították ki a lakást az ünnepre.  A széder estén az egész család a csodálatosan megterített asztalnál gyűlt össze, azzal a készlettel terítettek, melyet csak évente egyszer, pészachkor használtak. Elmesélte, hogyan kóserolták ki az edényt az ünnepre, hogyan távolítottak el minden kovászost a lakásból.

Dédnagymamám  mesélt, arról is, hogy a széder szó rendet jelent, ami azzal kapcsolatos, hogy ezen az estén minden szigorú rendben zajlik.

Egy budapesti széder estén megfigyeltem mindent, amit lehetett, az események pontos sorrendjét, érdekes volt számomra a kivonulás története. Emlékeimben él, amit a maceszről mondtak, illetve a chrajszesz jelentése. Egy barnás keverék, almából, dióból, borból, ez szimbolizálja a maltert, melyet a zsidók kevertek a fáraónak.

Pészach nemcsak a tavaszt, az újjáéledést és a jó ételeket jelenti, hanem egyben emlékezést dédnagymamámra is.

 

Niki Losonczi (Bécs)

Németől fordította: PT